Obsah

 

Na začiatok ťa upozorňím, že článok je plný užitočných informácií a rád, takže ho ocenia najmä tí, ktorých cesta úprimne zaujimá, ale možno presvedčí aj tých, ktorí ešte nevedia, že tam chcú ísť. Každopádne, ak máš rád hory, čítaj ďalej.

 

  1. Víza
  2. Letenky (Lukla)
  3. Poistenie
  4. Fyzická príprava
  5. Porter / Guide
  6. Výbava
  7. Kathmandu
  8. Itinerár – Základný tábor Everestu

 

Víza

 

Na začiatok ťa upozorňím, že článok je plný užitočných informácií a rád, takže ho ocenia najmä tí, ktorých cesta úprimne zaujimá, ale možno presvedčí aj tých, ktorí ešte nevedia, že tam chcú ísť. Každopádne, ak máš rád hory, čítaj ďalej.

Nebudem písať ako sa dostanete do krajiny a za koľko, lebo je to vždy individuálne. My sme leteli s Air India, cez hlavné mesto Delhí z Viedne, ale možností je viac. Let trval dokopy asi 12 hodín.

Po príchode do Nepálu dostanete víza na letisku, tzv. „On arrival“ – buď 15 dňové (25 dolárov) alebo 30 dňové (40 dolárov), alebo 90-dňové. Všade píšu, že si treba priniesť doláre, ale v pohode by sme si poradili aj s eurami. Odporúčam predvyplniť formulár na stránke https://online.nepalimmigration.gov.np/tourist-visa – ušetríte si tak čas čakaním v nekonečnom rade a nemúsíte si nosiť fotky, lebo ich nahráte priamo do ich systému online (tie však odporúčam doniesť tak, či onak, nikdy neviete, okrem toho pasovú fotku potrebujete pri zakúpení SIM karty. Tá vás vyjde na pár euro a je možné ju vybrať rovno na letisku).

 

Letenky (do Lukly)

 

Každý kto si nechce predĺžiť trek o ďalšie minimálne 3 dni zvolí možnosť príletu na letisko Lukla, odkiaľ všetky cesty začínajú. Pri rozhodovaní, akú leteckú spoločnosť zvoliť pri adrenalínovom lete odporúčam len jedno. Úplne sa vykašlať sa na to, ktorú si zvolíte. Lety su závislé aj tak od počasia. Najlepšie je lietať v skorých ranných hodinách, kedy je počasie najstabilnejšie. Je to však často krát o štastí. Počula som príbehy ľudí, ktorí sa tam dostali po troch dňoch, nám to vyšlo na prvý krát. Letenky viete kúpiť cez miestne CK alebo na stránkach leteckej spoločnosti online.

Napríklad:

https://summitair.com.np/

https://www.yetiairlines.com/ (Tara airways)

 

Poistenie

 

My sme uzavreli poistenie alpenverein – využijete ho celoročne aj na horách. Okrem toho máte zľavy na ubytovanie v rakúskych hoteloch. Všetky potrebné informácie nájdete na ich stránke.

 

Fyzická príprava

 

Poviem to takto, obaja sme boli pred trekom veľmi zaneprazdnení, takže na „tréning“ nezostalo veľa času. V januári sme boli na filipínach, veľa sme sa nachodili. Február sme pracovali 24/7 🙂 Takže zostal marec. Ja som chodila 2x týždenne na jogu + som sa snazila aspoň raz týždenne íst do fitka, ktoré je mojím veľkým nepriateľom (do mesiaca to vyšlo úžasných 4x 😀 ), ale keď sa dalo, oveľa radšej sme vybehli na krátke túry. Ráta sa každý pohyb. Bol to náročný mesiac, lebo okrem všetkého sme riešili aj vybavenie na trek. Ale o tom v ďalšej časti.

 

Porteri / Guide

 

My sme na treku využili služby portera – to je nepálčan, ktorý vašu batožinu odnesie za vás. Obom zobral 10kg. Čiže dokopy 20kg. Je to také nepísané maximum. Na internete sa dočítate aj o 25-30kg, po novom však štát údajne stanovil isté pravidlá. Cenovo rátajte 20-25 dolárov na deň + denný tringelt okolo 5 dolárov. Čiže na osobu vás to na 12 dní vyjde maximálne 160 euro. Neni to málo, avšak musia si zarobiť na celý rok a sezóna je len určité obdobie. Väčšinou nerozprávajú anglicky, ale náš vedel celkom slušne 🙂 Síce keď nevedel odpovedať, radšej povedal na všetko „Nie“. Pýtam sa ho – „Máš nejakých súrodencov?“ Hovorí: „Nie“. Hovorím, žiadneho brata alebo sestru? A on: „Ale áno, brata“. 😀

Guide je človek, ktorý vás celý trek sprevádza a má na starosti ubytovanie, čiže sa nemusíte celý čas obávať, či sa pre vás nájde miesto na spanie (najmä vo vyšších polohách, kde kapacita ubytovania nezvláda dopyt). Vie o danej oblasti veľa informácií, takže sa o krajine veľa dozviete. Hovorí plynule anglicky.

 

Výbava

 

Pre nás ovela ťažšie bolo pripraviť sa na počasie oblečením. Čakajú na vás teploty od +20 do -20. Neboli sme v tejto oblasti skúsení. Chodievali sme na jednodenné turistiky, a to je o niečom inom. A hlavne, idete do minimálnych hmotností. Či už si zvolíte cestu s porterom alebo si odnesiete všetko sami, ste limitovaní na 12kg + 3kg. Ja som mala 10kg + 5kg. Prakticky to neberú až tak prísne.

Po veľmi dlhom študovaní sme skončili pri zozname uvedenom nižšie. Zopár vecí sme nakoniec ešte nechali v Kathmandu na hoteli. Keďže sme boli dvaja, usúdila som, že nám stačí napríklad jeden uterák. Každý hotel v hlavnom meste ráta s tým, že si u nich necháte batožinu. A že sa možno po treku ešte na pár dní vrátite.

Píšem celkový zoznam veci, čo sme brali, ale veľa veci sme zdieľali. Väčšinu vecí, ktoré nám chýbali sme nakúpili od slovenského výrobcu Zajo Outdoor alebo v predani Trekland, ktorí nám dali aj cenné rady. Taktiež som sa veľa užitočných rád dočítala na blogu Travelistan alebo na Refresheri. Odporúčam prečítať aj tie.

 

Vrchná časť

Prvá vrstva

krátko rukávové merino tricko

tenšie merino s dlhým rukávom

hrubšie merino

teplé merino s rolákom

Druhá vrstva

tenká fliska

hrubá fliska

páperová bunda

Tretia vrstva

hard shell bunda GTX Millet

pršiplášť (nepoužila som aj keď pršalo)

Spodná časť

tenké merino nohavice

hrubé merino nohavice

turistické nohavice

quick dry legíny

Spodné prádlo

merino nohavičky

turistické ponožky

hrubšie ponošky

ponožky na spanie (verte mi, nechcete spať s tymi celodennými nohami)

down booties (kúpené v Namche bazaar) – to sú teplé papučky plnené perím

 

Ďalšie:

turistická obuv

ľahké šlapky (najmä na nočné návštevy toalety)

topánky do teahouse (ja som nakoniec nebrala)

batoh – 28l Zajo

spacák s teplotou komfortu aspoň 0st (ja som mala -5st a zima mi nebola + oblečená som bola len v merino tricku a legínach)

buff (ak ste lenivý si prať veci, tak aj 2x)

teplá buff alebo ľahký šál

Rukavice tenké

Rukavice hrubé (tu bol u mna problém posledný deň, podcenila som to a omŕzali mi prsty)

šiltovka (ja moc šiltovky teda nemusím, ale tu som ju nosila stále, slnko peče celý deň veľmi silno)

čelenka

merino čiapka

okuliare (jedny sú náhradné)

obal na okuliare

nepremokavý duffel bag (pre portera)

palice (kupili sme až v Namche, mysleli sme si, že nebude treba, ale veľmi pomohli)

čelovka

flaška (ja som mala jednu menšiu, ktorú som si pripínala spredu, treba často piť a prislo mi to praktickejšie)

zápisník – vďaka nemu som tento článok napísala oveľa rýchlejšie a ľahšie. Písala som si každý deň moje myslienky. Človeku sa po dovolenke totižto zlievajú dni.

Kto rád číta, odporúčam Kindle – knižky sú príliš ťažké – ja som nemala a chýbalo mi to.

 

Lieky

Týmto spôsobom sa chcem poďakovať našej osobnej poradkyni Barbi, ktorá nám dala zoznam vitamínov a liekov, ktoré by sme si mali zobrať. Preventívne sme brali každý deň – Imunoglukan, probiotiká Nekadex, ginko a od Namche po Gorak Shep polovicu diamoxu ráno a večer (je to liek na výškovú chorobu, môžete to zvládnuť bezproblémov aj bez toho, ja som však nechcela riskovať, že nám to pokazí trek) – musim povedať, že až na mierne bolesti hlavy a mierne žaludočné problémy sme sa cítili dobre! A ozaj, extra podráždenú nosovú sliznicu napriek pravidelnému používaniu buffky a nosovej vody na zvlhčenie! A okej, občasný pocit, že sa zo mňa stal dôchodca – tá výška s vami robí divy.

Ďalšie lieky: na hnačku, theraflu, na bolesť hrdla

náplaste na prípadné odtlaky

1 balík water purify tabletky (používané len v núdzových situáciach, kupovali sme flaškové vody, čo samozrejme nie je najlepšie riešenie. Tie tam musí niekto vyniesť a následne odpad z plastov zniesť)

Kozmetika

quick dry uterák

malý suchý šampón

hrebeň

malá nivea

zubná kefka

malá zubná pasta

univerzálne mydlo

deodorant

vlhké servítky biodegradovateľné

brala som si aj špirálu + korektor (používala som to asi prvé 3 dni 🙂 potom vám začne byť všetko jedno)

 

Elektronika

GH5

ľahký obal na foták

širokouhlý objektív + 25mm

Peak Design Capture (najväčší záchranca, najmä pre Nikolasa a moje „Nevybereš / neschováš mi foták“? 😀 )

malý statív (keď fúkalo silno, trošku nezvládal)

veľa SD kariet

veľa bateriek

solárny panel – tento sa vám zíde v prípade, že ho plánujete využívať aj v budúcnosti – inak vás vyjde lacnejšie dobíjanie v teahouse. Vychádza to na cca 3 doláre / nabitie zariadenia.

nabíjačky, baterky, káble a všetky tie potrebné hlúposti 🙂

 

Kathmandu

 

Dajte si časovú rezervu, aby ste mohli prebádať nie len Himaláje, ale aj kultúru v hlavnom meste a okolí.

 

Odporúčané tripy:

 

Rušné ulice Thamelu a okolie

 

Thamel je čisto turistická oblasť, nájdete tu stovky obchodov s vybavením na treky od výmyslu sveta. My sme všetko nakúpili ešte na slovensku, aby sme si boli istí, že máme kvalitné veci. Neoporúčam nechať nákupy na túto oblasť, ak chcete kvalitné veci. Tie su tam totižto odhladom o 20-30% drahšie. Napríklad taký North Face.

Ak nechcete mínať veľa penazí a neoplatí sa vám nakupovať výbavu, lebo je to váš jednorázový trip, odporučam využit renting oblečenia.

Ak chcete vidieť pravé nepálske a chaotické ulice, odporúčam zájsť trošku ďalej.

 

 

Durbar Square

 

Najväčšia atrakcia, aj pre domácich, sú tísícky holubov, ktoré na námestí kŕmia domáci alebo viete prispieť na zrno a nakŕmiť ich aj vy. Vstup je okolo 10 dolárov, ktoré putujú na opravy po zemetrasení v roku 2015.

 

 

Pashupatinath Temple

 

Slávny a najvačší posvätný hinduistický chrámový komplex Nepálu – patrí pod UNESCO. Na tomto mieste buďte pripravený, že s veľkou pravdepodobnosťou budete mať možnosť pozorovať kremáciu. Samozrejme s rešpektom. Existujú tu 3 kasty. Pri našej návšteve bol akurát problém, že jedna kasta mala pohreb a druhá mala oslavy. Bolo tu naozaj veľa policajtov, ktorí boli priravení zakročiť v prípade potreby.

Spálenie tela prebieha na rôznych úrovniach (podľa toho, ako bol mŕtvy bohatý). Telo predtým umyjú v rieke a rodina si tento proces napríklad aj fotí.

 

Sadhu – svätý muž, ktorý sa nachádza v hinduistických chrámoch s dlhými, neoholenými briadkami a zamaskovanými vlasmi. Všeobecne platí, že nosia oranžové šaty a sú zdobené početnými kovovými krúžkami a náhrdelníky.

 

Boudhanath stupa

 

Najvačšia budhistická stupa v Nepále, kde sa údajne chodí modliť pred cestou do himalají. Vstup – 2-3 doláre.

 

 

Bakthapur

 

Je starobylé mesto vzdialené asi 30 minút od centra Kathmandu.

Veľmi poznačené zemetrasením. Asi aj preto bol vstup az 15 dolárov.

 

 

Nagarkot

 

Do Nagarkotu sa chodí kvôli ranným výhľadom. Je to dedinka na kopci, odkiaľ ráno pozorujete himaláje a údolie obmíva inverzia. Úprimne sme tu mali ale veľmi divný pocit. Boli tu samé divné (bohaté) rodiny s deťmi. Jedna noc nás totižto vysla na 170 dolárov! Síce s raňajkami a večerou a bol to luxusný hotel, ale to sme fakt nepotrebovali.  Celkovo tam bolo príliš veľa luxusných komplexov, ktoré mi do krajiny nezapadali. Dodnes nechápem, čo sa to tu deje 😀

Deň pred tým pozeráme ubytká, boli do 60 dolárov na izbu s krásnym výhľadom (ja som bola totižto chorá, takže sme nechceli moc behať). Bolo ich hocikoľko, tak sme izbu nerezervovali. Keď sme na ďaľší deň dorazili, povedali, že všetko je zabookované a že už len jedna izba zostala, údajne nejaká lepšia = drahšia, tak my že ďakujeme, ale toľko peňazí je trošku moc.

Tak sme poprosili taxikára, nech nás vezme na iné mieste, veď predsa musí byť niečo voľné. Tam nám povedali, že tiež majú len poslednú izbu za 140 dolárov (neskôr sme zistili, že sa prirátaval ešte poplatok 20%).

Bola veľká noc, ale kresťanstvo v Népale neni rozšírené, tak naozaj neviem dôvod vypredania izieb za tak krátky čas. Možno sem chodia autobusy ľudí.

5:30

7:00

 

Itinerár

 

Držali sme sa štandardného 12-dňového itinerára. Existujú aj dlhšie, s viac aklimatizačnými dňami, poprípade s predĺžením o iné treky, napríklad Gokyo Cho La Pass Trek.

 

Kathmandu – Lukla – Phakding

 

Pre nás Kathmandu  – Ramechhap – Lukla – Phakding, keďže sme mali „štastie“ na rekonštrukciu letiska v hlavnom meste. Všetky lety boli presunuté do Ramechhap vzdialeného asi 4 hodiny autom (cez serpentíny).

Prišiel deň D, kedy sme mali vyrážať na letisko. Zabalení, pripravení, zisťujeme, že sme zmeškali privátny autobus, ktorý vybavila letecká spoločnosť. Mali sme vyrážať medzi 3:00 – 3:30. Nikolas to pochopil tak, že tam stačí byť 3:30. Autobus bol fuč už 3:05. Keď sme volali, že sme pripravení, povedali, že „No space left“, takže koniec koncov si chybu priznala spoločnosť 😀 Takže nám prebookovali let na ďaľší deň. Zadarmo. Tu je to úplne bežný úkon.

Vyrážali sme teda na ďalšie ráno, nastupení na mieste preistotu o 2:45 🙂 Myslím, že sme sa viacerí zhodli, že táto časť výletu bola najnebezpečnejšia. Náš vodič totižto trhal zákruty jedna radosť 😀 Okrem toho, ráno bola hmla. Taká hmla, ako v Game of thrones 8 epizóde, časť 3. Čize nič ste nevideli. Vodič sa zaradil za iné auto, aby mu robilo cestičku. Celý čas idete cez serpentíny a máte naozaj krásne výhľady. Dedina Ramechhap však nie je absolútne pripravené na nával turistov, viď foto.

 

 

Lietadlo nám letelo o 9:00. Neviete však presne kedy odletíte. Vládne tam relatívny chaos. Chaos ale pre nás. Myslím, že oni v tom systém mali a všetko šlapalo podľa (ich) hodiniek. Odleteli sme skôr, ako sme mali. Boli dve voľné miesta v predchádzajúcom lete a zvolili zrovna nás. Let bol príjemný, bez turbulencií. Čakala som väčší strach, keďže ide o jeden z najnebezpečnejších letov sveta, ten však v lietadle opadol. Určite pomohlo aj bezveterné počasie.

Inak super appka na sledovanie počasia je Windy. Viete sledovať ako postupuje vietor, dážď na mape.

 

 

Pristávame v Lukle a moj prvý pocit – „Bŕŕŕ, dáko tu je zima :D“. Dávame si čaj, polievku, stretávame sa s naším porterom – nosičom Lachhuum a vyrážame na cestu. Lachhu má 20 rokov a narodil sa v Lukle. Stále študuje a privyrába si ako porter. Na Everest treku ide uŽ 15ty krát. Údajne nikde inde ešte nebol a raz by sa chcel stať sprievodcom (Guide).

Registrujeme sa a platíme prvý Entrance fee (2000 nrs). Prvý deň nám poprchalo a ku koncu dňa sme mali výrazný dážď, takže sme sa celkom premočili a zablatili. Na prespatie sme sa zastavili v dedinke Phakding. Kedže sme od 3 rána cestovali, po príchode sme zaspali ako malé bábätká. Zobudilo nás len klopanie Lachhu, ktorý nás upozornil, že si musíme objednať večeru vopred. Každý deň pred 5 – pol 6 si objednávate večeru. Zvačša na 19:00. A večer zasa objednávate raňajky.

 

 

Phakding – Namche Bazaar

 

Naraňajkovaní sme vyrazili na cestu. Cesta má relatívne veľa stúpaní a klesaní. Pre mňa osobne bola najnáročnejsia. Mala som deň pred „ženskými“ dňami a nebolo mi všetko jedno. To som v ten daný deň ešte nevedela, iba tušila, takže som sa zľakla, že ako budem vládať neskôr, keď už teraz mám problém! 😀

V tento deň vstupujeme do Sagarmatha národného parku (pozn. Sagarmatha  = po nepálsky Everest, tibeťania ho volajú Chomolungma). Dostávate Entrance permit za 3000 nrs.

Namche sa hovorí „Gateway to Everest„.

Namche bazaar – Aklimatizačný deň

 

Využili sme deň výstupom na Everest view point a múzeum. Everest sme síce nevideli (resp. Nikolas údajne pár sekúnd videl, oblaky sa hýbu neskutočne rýchlo). Tu máte pocit, ako by ste sa ocitli v oblakoch. Vrchol Thamserku máte na dosah. Lieta tu neskutočné množstvo orlov a vrán, tak sa snažím spraviť zopár dobrých záberov 🙂 Odporúčam aplikáciu Peak finder, vďaka ktorej sme vedeli, ktorej hore aktuálne čelíme 🙂

V Namche nájdete všetko čo ste zabudli. Aj to, čo ste nezabudli 🙂 Na obed si dávame hamburger a čokoládu. Večeru máme v teahouse. Je to také nepísané pravidlo, že večeráte vždy tam, kde ste ubytovaný. Cena za ubytovanie je nízka, do 5 dolárov na izbu. To, z čoho žijú sú raňajky a večere. Tak sú aj ceny nastavené.

Dedina žila dlhé roky barterovým systémom, až my, turisti, sme to celé „pokazili“.

Máme pocit, že porterovi je naša batožina ťažká. Síce to nepovedal, ale vycítili sme to. Dnešný večer triedime veci. Nikolas trošku prekombinoval množstvo sušeného mäsa, ktoré zabalil na trek, asi bál, že umre hladom 🙂 Nechávame časť na ubytovaní. Ja vyberám topánky, ktoré som mala určené do teahouse. Vystačím si so šľapkami a down booties. Takto sme postupne nejaké tie kilá ušetrili. Človek až neskôr zistí, že fakt toho k životu až tak veľa nepotrebuje. Samozrejme teplé a funkčné vecí sú povinnosť!

 

Nocne namche:

 

Namche bazaar – Debuche

 

Ráno začíname, aj s ďaľšími stovkami ľudí, myslím naozaj stovkami, v tomto momente nástávajú „ľudské zápchy“, aké nemá ani Bratislava. Všetci vyrážajú za rovnakými cieľmi (niektorí na Everest base camp, niektorí až na summit, niektorí na Gokyo trek). Veľmi príjemný začiatok, hneď za „rohom“ máte neskutočné 360 st. výhľady. Dnešný deň bol veľmi horúci – na krátke rukávy.

 

 

Vyjdeme asi 300 výškových metrov, aby sme ich na konci mohli zliezť a po obede opäť výstupujeme o 500 výskových metrov. Tu máte dve možnosti, strmšiu, kratšiu, náročnejsiu trasu, ale relatívne v chládku alebo dlhšiu ale na slnku. Zvolili sme si prvú alternatívu a ďakovala som, že mám palice, ktoré mi veľmi pomáhali. Do dnešného dňa nechápem, ako sme to dobre zvládali. Motivácia bola silná.

Došli sme do dedinky Tengboche – kde sa náchadza Monastery, je to dedina monkov. Ubytovanie sme mali však v dedinke Debuche, vzdialenej 15-30 minút ďalej.

Mali sme ešte stále dosť energie na nočné fotenie.

 

 

Debuche – Dingboche

 

Začiatok trošku stupák a makačka, začínam cítiť výšku a mám miernu bolesť hlavy, neskôr to prechádza a aj cesta je príjemnejšia, zato veľmi prašná. Fúkalo, takže bez buffky ani na krok! Vegetácia pomaly mizne.

Nikolas je trošku zadýchanejší a po príchode do Dingobche vidím, že niečo nie je poriadku. Veľmi ho bolí hlava, tak si išiel ľahnúť. Objednala som „lemon, ginger, honey“ čaj, ale ani ten mu nešmakoval. Po pár hodinkách spánku a nejakej tej medicínke bol ale fit plus. Chvalabohu!

Dingboche je veľmi príjemná dedinka, bývali sme v Snow Lion, ktoré na mňa zapôsobilo najviac. Preto ho spomínam. Pani majiteľka bola žena s veľkým srdcom a ja som celý čas mala pocit, akokeby bola naša maminka. Okrem toho tu varili naozaj skvele! Vedľa máme Pharmacy a French bakery s dobrou kávičkou. Ako by sme ani neboli v 4400 m výške.

Ubytovanie má dvor a tam sa slníme a užívame si oddych pri čaji a ja opäť chytám do ruky moj zápisník a pero. Všetky poznámky z každého dňa som si písala, aby som nezabudla na nič a aby sa mi dni nezlievali.

Po večeroch sme s našimi indickými kamarátmi hrali karty, jedli pukance a kecali.

 

 

Dingboche – Aklimatizačný deň

 

Aklimatizačný deň sme strávili nie ľahkým výstupom na Nangkartshang. Išli sme však len do 3/4 cesty. Netreba to preháňať. Ráno som si nedala opaľovací krém, takže som si spálila nos. až sa mi vytvorila popálenina! Pozor na slnko, je silnejšie ako pri mori. Ale ak je toto moj najväčší problém, tak nech sa páči! 🙂

Začiatok výstupu ma opäť bolí hlava. Od tejto výšky ma bolela pravidelne, ale vždy len na začiatku, potom to prešlo.

 

 

Dingboche – Lobuche

 

Začíname opäť tým istým strmákom, čo aj včera! Hneď na začiatku som zadýchaná. Neskôr je to lepšie. Zastavujeme sa na rýchlom obede v mega preplnenej dedinke Dugla (Thukla). A začalo snežiť. Snežiť veľmi. Aj fúkať. Padali také malé biele guličky. Ale tento deň som si neskutočne užila. Aj keď sa ťažšie dýchalo. Cítila som sa taká živá ako nikdy.

Nikolas mi dáva jedno sluchátko (pouzívali sme Air pody) a púšta mi soundtracky z Everest filmu. Prechádzame cez cintorín, ktorý bol celý posiaty Prayer flagmi. A mňa to celé zmohlo. Sneh, epická hudba a tragické príbehy ľudí. Aj slzička vyšla! Keď sme pritom, niekoľko krát počas treku mi vyšli slzy štastia. Ten pocit, že som tam, bol veľmi silný. Až na tie časti dňa, kedy som vyplúvala jazyk 😀

 

 

Keď dorazíme do Lobuche, ktorá sa nachádža v 4940 m nadmorskej výške, platíme za izbu už pri vstupe v malej búdke. Nikto nám to nekontroloval, takže neviem presne ako to funguje v prípade, že to nezaplatíte. Ale kto by to robil a prečo?

Na ubytovaní stretávame ľudí, ktorí sa chystajú až na summit Everestu a base camp je pre nich len aklimatizácia. Údajne tam budú až 2 mesiace.

Opäť nám zostala energia nazvyš. Kde sa nabrala? Neviem, ale šlapeme pred večerou nad 5000m. Hurááá, idem síce pomaly, ako stará babka, ale teším sa. Hore bolo viac oblakov ako ich nebolo, ale výhlady krásne.

 

Lobuche – Gorak Shep + Základný tábor Everestu

 

Budíme sa o 5:00 ráno, pripravujem čaje a tekutiny na celý deň a vyrážame okolo 6:30, aby sme našli nejaké ubytovanie. Vraj je to tento rok šialené s ľudmi. Je ich proste viac, ako kapacita ubytovania dokaže zvládnuť.

Cesta je zamrznutá a nádherná! Veď posúďte sami.

 

 

Išli sme veľa hore kopcom, dole kopcom, hore kopcom a priznám sa, že ma asi prvý krát chytila panika, že nevládzem. Ozaj! Veď ráno sme nemali raňajky. Moje telo nemalo absolútne energiu. Dávame si nejaké tyčinky a pokračujeme. Výhľady celú cestu brutálne, takže motivácia bola stále silná. Posledný kopec bol však nekonečný! Ale je to tu, naskytol sa nám pohľad na Gorak Shep dedinku, ktorá pozostáva zo 4 teahouse.

 

 

Tam si dávame obed. Ale dneska nemám svoj deň, keďže sme neraňajkovali, rozhádzalo mi to žalúdok, ktorý ma rozbolel. Plus som málo pila. Voda bola ľadová. Aj napriek tomu, že ráno som brala horúci čaj. Termosku sme nemali. Nevzdala som sa však ani v tejto chvíli. Po obede pokračujeme do základného tábora. Opäť začína snežiť. A celkom husto. Na apríl vraj celkom nezvyčajné.

Po hodinke sa upokojil môj žalúdok a opäť som bola späť! To sneženie malo fakt niečo do seba, bolo to pre mňa veľmi emotívne. Príroda je silná. Keď sme prišli do základného tábora, asi na 15-20 minút vykukli aj okolité hory. Inak bolo celkom bielo. Takže prvý z cieľov splnený. Je to super pocit. Ľadovec Khumbu nás očaril!

 

 

Nikolas smerom naspať už nevládze, ja som akokeby ožila. Mala som pocit, že mám energie na rozdávanie. Inak dneska bol Nepálsky nový rok! 2076. Krásne sme ho oslávili.

Po príchode zisťujeme, že sa žiadna izba neuvoľnila a že spíme v spoločenskej miestnosti. Nevadí nám to, avšak mňa predsa len zmohla únava, no nemala som si kde oddýchnuť. Ale naši kamaráti z Indie mi ochotne dali kľúče, aby som si odpočinula v ich izbe. Spacák som nebrala, „veď načo“ a samozrejme mi bola zima aj pod paplónom, ktorý bol asi praný ešte v roku 2010. Moje celodenné ponožky tomu tiež moc nepomohli. Tak som sa schúlila do klbka, nech aspoň trošku pospím.

Chceli sme ísť na sunset na Kala Pattar, údajne je krajší ako východ slnka. Ale počasie nám neprialo. Čomu sa Nikolas tešil 🙂

Večer sme v našej „izbe“ hrali opäť karty. Ráno sme vstávali o 4tej, takže sme išli skôr „do postele“. Chvalabohu ľudí, čo chceli byť dlhšie hore vyhnali do izieb, aby nám mohli rozložiť matrace. Paradoxne to bolo super, lebo len v tejto miestnosti sa cez deň kúrilo.

Domáci síce ľudí vyhnali, aby sme si mohli ľahnúť, avšak boli tak hluční, že sa ani náhodou nedalo zaspať. Tak som si od nervozity dala štuple do uší 😀

 

Kala Patthar

 

Ráno som hore už o 3tej. Spala som dobre, ale chytila ma taká tá nervozita. S čelovkami sa budíme, aby sme ostatných, čo spia nevyrušovali. Obliekame na seba to najteplejšie, čo máme. Ja mám pocit, že som to prehnala, a jednu vrstvu dávam dole. Čo sa neskôr ukázalo ako chyba. Balíme si veci a za tmy vyrážame. Mohlo byť 4:45. Prvú hodinku celkom vládzem. Ideme za tmy v rade, všetci podobným tempom. Začína byť šero a vidíme vrcholy ako Nuptse, Everest, Lhotse.

Ako tak kráčam ďalej, cítim, že niečo nie je v poriadku. Opäť ma chytá ten bezradný pocit, že nemôžem ďalej. Neraňajkovali sme, takže rovnaký syndróm ako deň pred tým! Jem kúsok tyčinky, ktorý mi ide tiež ťažko žalúdkom a pijem veľmi pomaly vodu, z ktorej som mala len kocku ľadu. Neviete sa takejto vody ani napiť. A bez vody to išlo hrozne ťažko. Nikolas mi flašku zohrieva vlastným telom, aby sa ten ľad rozpustil.

Jeho camel bag tiež zamrzol. Nuž, tu by sa zišli tie termosky. Chceli sme šetriť váhou, to máme za to.

Na jednu ruku som si nasadila tenšie rukavice, aby som vedela manipulovať s fotoaparátom. Ruka mi však začala mrznúť! Neskutočne. Nikolas mi vynadal, či som normálna a dal mi teplejšiu rukavicu. Okrem toho ma začali bolieť kríže / obličky. Diamox totižto výrazne odvádza vodu z tela, ale ja som tam tu vodu už nemala! No naozaj som sa začala opúštať. A ako bonus, mala som modrinu na boku, o ktorú sa mi šúchal ruksak a veľmi to bolelo. Čiže ako čítate, tak výzerá so mnou celkom zle 😀 Ale vedela som, že to nevdzdám. Ani za svet. Nikolas vládal stále veľmi dobre.

 

 

Trošku sa šmýkalo na snehu, lebo bolo veľa kameňov. Vzduch bol veľmi riedky, dýchate už len okolo 50% kýslíka, čo ste zvyknutý a cieľ stále ďaleko. Už sme ho aj videli, svietilo tam slniečko, vedela som, že keď tam prídeme, už bude dobre. Na začiatku mi vyšli slzičky štastia, no teraz bolesti.

Okolo 7:00 sme dorazilo do cieľa! Sme v 5643 m! Sadla som si na kameň a oddychovala. Zvládli sme to. Bola som vyčerpaná, no šťastná. A zrazu počujeme potlesk. Niekto mal práve zásnuby!

O pár minút pozerám, že Nikolas trošku znervóznel a hľa, pokľakol aj on. Waaa je to tu. Haha, síce mu moment prekvapenia ukradol iný pár, bola som v úžase. Nikolas mi dáva dole tie dve rukavice, aby mi mohol nasadiť prsteň. Aj ja som zasnúbená! Pred najvýššou horou sveta!

Týmto by som ukončila moj Everest príbeh. Celý trek bol celý famózny. Vďaka nemu sa mi otvorili cesty do sveta treku, viem ako reaguje extrémna výška na moje telo a už mám ďaľšie plány na budúce cesty.

Ak si to dočítal až sem, tak ťa cesta zjavne láka. Neváhaj! Ľutovať určite nebudeš. Žiadne fotky sveta a články nevedia preniesť ten pocit a atmosféru, keď si tam.

Čo bolo veľmi zaujímavé, na treku som okrem Nepálčanov nevidela nikoho fajčiť! Síce sa to v tej výške neodporúča, tvrdý fajčiar by nemal prestať úplne, keďže by mu to mohlo viac uškodiť ako pomôcť.

Ak máš predsa ešte nejaké otázky, kľudne ma kontaktuj napríklad na instagrame @nicusska.

 

 

 

 

Instagram