Na Filipínach sme strávili 3 týždne. Keď si trošku krajinu začnete študovať, zistíte, že máte tisícky možností kam ísť. Je tu neskutočne veľa spotov a je len na vás kam sa vyberiete. My sme navštívili Palawan, Bohol a Panglao, Legazpi a Cebu.

Ostrov Cebu je veľmi rozmanitý ostrov a na svoje si príde každý. Je známy veľkým množstvom vodopádov a cestami, ktoré sú vo veľmi zlom stave. To znamená – pripravte sa na dlhé presuny. My sme v aute strávili asi polovicu času, čo sme tu celkovo boli 🙂

Cebu city

V 99% prípadoch prilietate alebo sa priplavíte práve do mesta Cebu. Je to mesto plné kontrastov. Na jednej ulici máte klasický všedný život, nákupné centrá a relatívnu pohodu a na druhej spiaľudia na zemi. Typická Ázia. Odporúčam navštíviť aj tu chudobnejšiu časť. Tu som si kúpila napríklad „conversy“ za 3-4 eurá. Samozrejme to nie su originály, ale potrebovala som tenisky a prišlo to vhod. Keďze v Ázii majú menšie nohy, vždy pýtam to najväčšie číslo, aké majú a sedí to len tak tak 🙂

Večer sme navštívili diskotéjku, aby sme upokojili Nikolasovu party dušu 😀 Keďže Silvester sme oslávili v relatívnom pokoji.

Mantayupan falls

Na ostrove je naozaj veľa vodopádov. Tisícky. Prečo sme sa vybrali práve na tento? Asi práve preto, že nie je tak turisticky vyhľadávaný ako napríklad Kawasan Falls, no napriek tomu bol očarujúci. Domáci si pochutnali na našej slovenskej pálenke a nás ponúkli Lechonom (typické filipínske jedlo – je to vlastne malé pečené prasiatko). Síce v deň návštevy nám husto pršalo, bol to jeden z najkrajších dní (určite hrala rolu aj tá pálenka 😀 ).

Moalboal

Jedno z mojich najobľúbenejších miest celkovo. Teobas Homestay. Sú to malé drevené chatky s malou teraskou. Stretli sme tu super ľudí – Velinu, Barryho A Chrisa. Velina bola z Bulharska a s Barrym na tomto mieste chceli stráviť 2 dni. Už tu boli však týžden. Miesto neni ničím extra špeciálne, avšak malo peknú atmosféru a panovala tu dobrá nálada. Po večeroch sme si vymienali domáce pálenky, aby sme vypálili bacilov 🙂 Bulharské a slovenské. Na pláži Panagsama Beach viete pozorovať roje sardiniek a milión ďaľších rybičiek či korytnačiek. Je tu veľa Dive centers, takže na svoje si prídu aj potápači.

Na tomto ostrove ma pravidelne navštevovali bližšie neurčené črevné bacily. Odporúčam brať celú cestu probiotiká. My sme nebrali, lebo nikdy sme nemávali problemy, ani v Indii (odvtedy sme očkovaní na brušný týfus a hepatitídu). Ale tu bolo niečo inak.

S Chrisom sme sa dokonca stretli na ďaľších ostrovoch.

Oslob

Do Oslobu sme sa vybrali pozorovať whale sharks. Veď kto by nechcel vidieť na vlastné oči 10 metrovú rybu. Ak však mám byť úprimná, bol môj najhorší zážitok z Filipín celkovo. Prečo? Lebo takýto bizis spraviť z rýb, kde dostanete čísielko ako u doktora a čakáte v rade, kým ho zahlásia, mi príde choré. Áno, vidieť ich vo voľnej prírode je extrémne náročné a tu ich kŕmia, takže nemusíte vynaložiť extra námahu. A keby ste ich stretli mimo turistického ruchu, asi by vám aj nebolo všetko jedno a od strachu by ste plávali čo najďalej 😀

Bolo tu niekoľko radov, ktoré čakalo na ľodky. Myslím, že 90% bolo z číny. Čínania nevedia plávať (česť výnimkým), takže sa rukami nohami v oranžových vestách držali ľodiek a len občas ponorili hlavu pod vodu, aby uvideli to, kvôli čomu prišli 😀 Prišlo mi to komické.

Veď posúďte. Nechám to na vás.

Instagram fotka

Real fotka – v pozadí je jeden z radov. Asi takto sa cítia utečenci 🙂

Tumalog falls

Z Oslobu nás zobrali sem. S celou tou masou ľudí. Myslím, že neviem konštruktívne posúdiť, či sa tam oplatí ísť, kedže ja osobne nepreferujem takéto tlačenice. Celkovo mám panický strach z miest, kde je natlačených príliš veľa ľudí. Fakt sme mali problém sa tu v kľude čo i len prejsť, čiže sme miesto opustili do pár minút 🙂

Aguinid falls

Na týchto vodopádoch sme sa veľmi zabavili. Na začiatku sme si za pár dolárov zaplatili 2 vtipných chalanov, ktorí nás vodopádmi sprevádzali (resp. pre nás to je vždy drahé, ja dávam tringelty hore dole, keď mám ten pocit 🙂 ).

Vodopády majú niekoľko úrovní, tie najvrchnejšie ešte neboli prístupné verejnosti. Čo bolo super, kamene po ktorých ste vystupovali hore, neboli šmykľavé. Predsavte si to ako ľahký canonying bez priblby.

Boli tu miesta kde boli malé vodné pavúky, ktoré mi naháňali strach alebo aj väčší krásavci.

Osmena peak

Túto časť ostrova som si musela doslova vybojovať 😀 Nevychádzalo nám to časovo, kedže niektoré presuny sme predpokladali, že budú trvať oveľa kratšie a mysleli sme si, že máme časové rezervy. Ale kde! Bolo to horšie ako sa to zdalo na prvý pohľad. A ešte horšie.

Totižto keď sme pozerali mapu, vyzelo to všetko tak jednoducho. Na nej vyzeralo, ze Osmena Peak a Moalboal sú kúsok od seba. Avšak išli sme na západ slnka, čiže cestovali sme v noci a cesta priamo do Moalboal nebola možná, resp. je veľmi nebezpečná, keďže nemajú dobré osvetlenie a museli by sme ísť cez horské neupravené cesty. Náš šofér to riziko odmietol. Museli sme sa vrátiť do Oslobu a odtiaľ do Moalboal (3 hodiny navyše oproti nášmu plánu).

Ale sem som sa tešila najviac. A stálo to za to! Užili by sme si to rozhodne viac, keby sme neboli na nohách od 4 rána a ja po ťažkej noci so žalúdočnými problémami a takmer bez jedla, ale aj take je cestovanie 🙂

Po Osmena peak sme cestovali naspäť do Moalboal a do Cebu City prístavu. Loďkou sme sa preplavili na Bohol a Panglao. Ale o tom niekedy nabudúce 🙂